recenzie-recenzie-recenzie-recenzie-recenzie-recenzie-recenzie-recenzie-
--------------------------------------------------------------------------
Hi-Tek
Hi-Teknology 2: The Chip
© 2006 Babygrande records
čas: 52:11
hodnotenie: 8/10Hi-Tek môže byť pre mnohých na prvý pohľad neznáme meno. Je však veľká šanca, že s ste sa s jeho prácou už stretli. Napríklad G-Unit vám určite niečo hovorí, že áno? Hi-tek je totiž súčasťou Dre-ovho producentského tímu a podieľal sa napr. na Fiftyho “The Massacre” alebo Banksovom “Hunger For More”. Jeho producentská cesta sa ale začala pri úplne inom type skupín.
Po prvotných úspechoch so cincinatskou skupinou Mood si ho všimol Rawkus a Hi-Tek sa stal dvorným producentom tohto legendárneho labelu. Pripísal si na konto účasť na klasikách ako “Soundbombing” alebo “Blackstar” a kriticky oceňovaným sa stal aj jeho spoločný album s Talibom Kwelim pod hlavičkou Reflection Eternal, “Train of Thought”. Zhruba v tom čase sa pustil aj do svojho producentského sóla, ktoré nazval “Hi-teknology”, kde mu účasťou prispeli týpci ako Mos Def, Talib Kweli alebo Buckshot. Trvalo päť rokov, dokedy sa mu podarilo nahrať pokračovanie. Medzitým si krátil čas spoluprácami s najväčšími menami hip-hopu, Snoop Doggom začínajúc a Eminemom končiac. Posilnený o tieto nové kontakty, sa pustil do prác na “Hi-Teknology 2”. Ako sa zásadne obmenený roster prejaví na kvalite?
You have just inserted Hi-Teknology. Please bang it as loud as possible.
Tymito slovami začína intro “Oracle” do skvelého podmazu z Kill Bill. Hi-Tek ma u mňa hneď červený bodík, lebo ten film milujem. Dvojku “The Chip” si producentsky aj rapovo zobral na svoje triko samotný Hi-Tek. Možno si pamätáte, že aj na jednotke si orýmoval pár trackov a od vtedy sa podstatne zlepšil. Ale keďže Tek je stále najmä producent, track má len niečo cez minútu a pol. Na “Keep It Movin” Tek spojil západné a východne pobrežie. Za East Coast tu je Q-Tip, za West Coast Kurupt. A treba spomenúť aj skvelý vokál Diona na refréne. Určite nečakaná kombinácia, ktorá ale zafunguje skvele. Abstract je jeden z mojich najobľúbenejších rapperov a počuť ho do takého podmazu, vyvoláva spomienky na ATCQ. Dúfam, že sa im ešte podarí spolu niečo nahrať.
Nasleduje celkom zábavná interlúda s Hi-Tekovym synom, ktory “Think I Got Beat”. Z lacnej casio vecičky doplnením dobrých bicí vznikne skvelý beat, do ktorého si Young Tek hodí aj pár rýmov - treba to počuť, je to fakt sranda. Reúnia Reflection Eternal na “Can We Go Back” sa veľmi vydarila a jediné, čo mi chýba je ešte nejaký nostalgicky hlas na koniec tracku. Talib tu nadviaže na Commonovu klasiku “Used to Love H.E.R.” a zaspomína si trochu na staré-dobré časy. Volá po návrate éry klasického, head-boppin hip-hopu (a.k.a. éry, keď vydával dobré albumy, sic!).
“Yo, I know this chick from the hood named Courtney Cox
And her brain is easy to pick like faulty locks
She's awfully hot, asshole burning like tobasco
She used to be thick, it's like where the hell her ass go
Started smoking weed and graduated to the pipe
Thought that she could quit but her calculations wasn't right
Infactuated with the life of dope fiends and crack pushers
Prostituting for old pimps who mack hookers
Putting dope in the cook, searching for her vein
Tracks all over her arms, she never felt the pain
The monkey on her back is now a gorilla
Fiending for a hit knowing one day it's gon' kill her
The clinic didn't help (nope) she just another young black woman
Destroying her pretty image and her health
Got me thinking to myself, damn, how could this happen?
I seen her on the corner, nodding off, sniffin' and scratching”
Rodinná záležitosť pokračuje aj na “Josephine”, kde si refrén strihne Willie Cottrel Band, čo je skupina Tekovho otca. Skladba je o čiernej holke, ktorá skončila na cracku. A keďže je reč o koke, nemôže chýbať “Mr. Fishscale” Ghostface. Druhú polku si zarapuje Pretty Ugly, ktorého Josephine skončila s AIDSom. A ked to už vyzerá na záver, Willie dá ešte malú improvizáciu. Veľmi silná vec.
Jediný sólo track “The March” si na seba zobral Busta Rhymes, ktorý tu ide svoj typický dynamite flow. Dobrý pochodový beat pripomína track “Mighty D-Block” z Jadakissovho albumu “Kiss of Death”. Ale nemôžem si pomôct, príde mi to trochu ako nepoužitý materiál z “Big Bang”.
“Uh! Got alot of heart, best part is I'm clever too
Hand skills, hard work, gun play whatever duke
Ecstacy, oxy, vicodin, powder
Ari, haze, diesel, sour
Dust Juice, Lucy's, turbans, kufi's
Hand guns is petite the shotties is doofy
Talkin in is not nice, lot of niggaz got life
Everything is good in my bank except cop dice
Harlems, Jordans, the hood can't afford them
So they bootleg them now everyday sport them
Dorms, cells, packages, mail
Warrants, bails, everything's real now”
New York ma zastúpenie aj na prvom singli “Where It Started”. Fantastic NY Four predstaví mesto, ktorému vďačíme za hip-hop. Jadakiss absolutne drví otvárací part a ukáže hustle stranu NY, Talib si trochu zaspomína a gambino rýmami to ukončí Raekwon. Jediná vec, čo mi nesedí je Papoosov part, ktorý sa pokúša o veľké metafory, ale vyznie to dosť rozpačito. ”Where It Started” je to, o čo sa pokúšal Banks na “NY,NY”. Samozrejme s Yayom z toho dobrá skladba mohla vyjsť len ťažko. Game asi každého núti robiť Dre beaty, keď mu už Doctor žiadne dať nechce. “1-8000-Homicide” je typický west coast, aj s uspievaným refrénom. Ale prečo má track len dve minúty? Na G-Unit dal Game 1500 barov, nemohol nejaké doplniť aj tu? Ale samozrejme ešte aj v tej minúte rapu stihne asi 10 namedropov.
Výlet na West Coast pokračuje aj na nasledujúcom tracku. Kompletný Strong Arm – čiže Xzibit, Krondom , Phil da Agony a Mitchy Slick – sa predstaví na skladbe “Money Don’t Make You Rich”. Absolutne zbytočná mi pripadá “Baby We Can Do It”, za ktorú sú zodpovedný Nok a Haze. Sladučká vec, ktorú zachraňuje len dobrá Tekova produkcia, ktorá nie je taká vtieravá ako u väčšiny R&B trackov. Talib dostal šancu zažiarit aj na “Let It Go”, čo je akýsi counterpoint ku “Can We Go Back”. Keď pri prvom tracku, sa chcel vrátiť k starému vzťahu, teraz to chce ukončiť. Dion sa tu opäť zaskvie vokálom.
Ďalší track “People Going Down” zachádza skoro až do nu-jazzu a potvrdzuje Tekovu všetrannosť. Willie Cottrel Band skladbu oseká vokálom. Dostane sa aj na South Side. Bun B-mu už nestačí, že je na každom dirty south albume ale musí sa votrieť ešte aj do NY. On a Lil Wayne majú tento rok asi najviac featuringov. Každopádne, track sa volá “So Tired” a prispejú tu ešte Devin, Dion a Pretty Ugly, ktorí sú unavený zo spôsobu života aký vedú. Album končí nádhernou ódou na hudbu a jej úlohu v živote Nasa, Hi-Teka, Commona, Bustu a Dillu, ktorému je aj celý track venovaný. Je to akési pokračovanie skladby “Can’t Stop” od The Roots.
Neviem, prečo, ale ja som žil v tom, že Hi-Tek už nerobí dobré beaty. Preto som aj k tomuto albumu pristupoval skepticky a dlho som váhal, či tento album recenzovať. Ale ako je tento album nenápadný, tak nenápadne sa dostal aj medzi moje najobľúbenejšie albumy tohto roku.
Možno ste si všimli, že k produkcii som sa nejak obšírne nevyjadroval, pretože by som sa musel stále opakovať, v tom aká je dobrá. Hi-Tek sa oproti prvému albumu posunul muzikálne ďalej. Dôkazom sú skladby s Willie Cottrel Band a najmä track “Music”, jeden z najsilnejších trackov tohto roku, s beatom postaveným na flaute a zvuku fľaše. R&B refrény tu dokonale zapadajú a nepôsobia tak zúfalo vtieravo ako u iných komerčných albumov(to ho spája s Questlovom). Tekzilla prejavil neskutočnú verzatilnosť, od typického soundu West Coastu pre Gamea až po jazzom nasiaklu “People Going Down”. Niekto to môže vidieť ako negatívum pre nekonzistentnosť. Hi-Tek síce nemá vlastný, ľahko rozpoznateľný štýl, ale to nemal ani Dilla a jeho pozícia ako jedného z najlepších producentov je neotrasiteľná.
Samozrejme ako to u producentských albumov býva, ani “Hi-Teknology 2” sa nevyhne slabším chvíľkam. Nie je to ani tak Tekova chyba, ako skôr to, že rappery neodviedli maximum na beate, ktorý si to zaslúžil. Tu patrí zbytočný track od Noka a Haze, nevýrazná skladba od Strong Arm Steady a niektore dobré tracky ako “The March” a “1-800-Homicide”, aj keď tá mala byť akousi transitnou skladbou, narúšajú koncepciu a kohéznosť albumu. Medyi highlighty naopak patri “Josephine” s Ghostfacom v najlepšej forme, “Keep It Movin” a už spomínaná “Music”.
Album je rozhodne iný ako prvá časť. Samozrejme, to sa dalo čakať. Roster sa skoro úplne obmenil. Ale aj v spoločnosti hviezd ako Busta,Game alebo Jadakiss, ma najviac zaujal Dion, pre mňa doteraz neznáme meno, ktorý dokázal každý track oživiť skvelým vokálom.
Babygrande sa pomaly stáva základňou nezávislého hip-hopu ako bol kedysi Rawkus. Minulý rok ponúkli klasiky “Grandmasters” a “Rip the Jacker” a teraz na to nadviazali ďalším kvalitným počinom. Aj keď tento album ostane neprávom prehliadaný, pozornosť si zaslúži. Nie je to typ hudby, ktorá by oslovovala masy, ale tí, čo maju radi dobrý hip-hop si prídu na svoje.
komentáre:
--------------------------------------------------------------------------
04.12.06
Hi-Tek - Hi-Teknology 2: The Chip
Hi-Tek
Hi-Teknology 2: The Chip
© 2006 Babygrande records
čas: 52:11
hodnotenie: 8/10
Po prvotných úspechoch so cincinatskou skupinou Mood si ho všimol Rawkus a Hi-Tek sa stal dvorným producentom tohto legendárneho labelu. Pripísal si na konto účasť na klasikách ako “Soundbombing” alebo “Blackstar” a kriticky oceňovaným sa stal aj jeho spoločný album s Talibom Kwelim pod hlavičkou Reflection Eternal, “Train of Thought”. Zhruba v tom čase sa pustil aj do svojho producentského sóla, ktoré nazval “Hi-teknology”, kde mu účasťou prispeli týpci ako Mos Def, Talib Kweli alebo Buckshot. Trvalo päť rokov, dokedy sa mu podarilo nahrať pokračovanie. Medzitým si krátil čas spoluprácami s najväčšími menami hip-hopu, Snoop Doggom začínajúc a Eminemom končiac. Posilnený o tieto nové kontakty, sa pustil do prác na “Hi-Teknology 2”. Ako sa zásadne obmenený roster prejaví na kvalite?
You have just inserted Hi-Teknology. Please bang it as loud as possible.
Tymito slovami začína intro “Oracle” do skvelého podmazu z Kill Bill. Hi-Tek ma u mňa hneď červený bodík, lebo ten film milujem. Dvojku “The Chip” si producentsky aj rapovo zobral na svoje triko samotný Hi-Tek. Možno si pamätáte, že aj na jednotke si orýmoval pár trackov a od vtedy sa podstatne zlepšil. Ale keďže Tek je stále najmä producent, track má len niečo cez minútu a pol. Na “Keep It Movin” Tek spojil západné a východne pobrežie. Za East Coast tu je Q-Tip, za West Coast Kurupt. A treba spomenúť aj skvelý vokál Diona na refréne. Určite nečakaná kombinácia, ktorá ale zafunguje skvele. Abstract je jeden z mojich najobľúbenejších rapperov a počuť ho do takého podmazu, vyvoláva spomienky na ATCQ. Dúfam, že sa im ešte podarí spolu niečo nahrať.
Nasleduje celkom zábavná interlúda s Hi-Tekovym synom, ktory “Think I Got Beat”. Z lacnej casio vecičky doplnením dobrých bicí vznikne skvelý beat, do ktorého si Young Tek hodí aj pár rýmov - treba to počuť, je to fakt sranda. Reúnia Reflection Eternal na “Can We Go Back” sa veľmi vydarila a jediné, čo mi chýba je ešte nejaký nostalgicky hlas na koniec tracku. Talib tu nadviaže na Commonovu klasiku “Used to Love H.E.R.” a zaspomína si trochu na staré-dobré časy. Volá po návrate éry klasického, head-boppin hip-hopu (a.k.a. éry, keď vydával dobré albumy, sic!).
“Yo, I know this chick from the hood named Courtney Cox
And her brain is easy to pick like faulty locks
She's awfully hot, asshole burning like tobasco
She used to be thick, it's like where the hell her ass go
Started smoking weed and graduated to the pipe
Thought that she could quit but her calculations wasn't right
Infactuated with the life of dope fiends and crack pushers
Prostituting for old pimps who mack hookers
Putting dope in the cook, searching for her vein
Tracks all over her arms, she never felt the pain
The monkey on her back is now a gorilla
Fiending for a hit knowing one day it's gon' kill her
The clinic didn't help (nope) she just another young black woman
Destroying her pretty image and her health
Got me thinking to myself, damn, how could this happen?
I seen her on the corner, nodding off, sniffin' and scratching”
Rodinná záležitosť pokračuje aj na “Josephine”, kde si refrén strihne Willie Cottrel Band, čo je skupina Tekovho otca. Skladba je o čiernej holke, ktorá skončila na cracku. A keďže je reč o koke, nemôže chýbať “Mr. Fishscale” Ghostface. Druhú polku si zarapuje Pretty Ugly, ktorého Josephine skončila s AIDSom. A ked to už vyzerá na záver, Willie dá ešte malú improvizáciu. Veľmi silná vec.
Jediný sólo track “The March” si na seba zobral Busta Rhymes, ktorý tu ide svoj typický dynamite flow. Dobrý pochodový beat pripomína track “Mighty D-Block” z Jadakissovho albumu “Kiss of Death”. Ale nemôžem si pomôct, príde mi to trochu ako nepoužitý materiál z “Big Bang”.
“Uh! Got alot of heart, best part is I'm clever too
Hand skills, hard work, gun play whatever duke
Ecstacy, oxy, vicodin, powder
Ari, haze, diesel, sour
Dust Juice, Lucy's, turbans, kufi's
Hand guns is petite the shotties is doofy
Talkin in is not nice, lot of niggaz got life
Everything is good in my bank except cop dice
Harlems, Jordans, the hood can't afford them
So they bootleg them now everyday sport them
Dorms, cells, packages, mail
Warrants, bails, everything's real now”
New York ma zastúpenie aj na prvom singli “Where It Started”. Fantastic NY Four predstaví mesto, ktorému vďačíme za hip-hop. Jadakiss absolutne drví otvárací part a ukáže hustle stranu NY, Talib si trochu zaspomína a gambino rýmami to ukončí Raekwon. Jediná vec, čo mi nesedí je Papoosov part, ktorý sa pokúša o veľké metafory, ale vyznie to dosť rozpačito. ”Where It Started” je to, o čo sa pokúšal Banks na “NY,NY”. Samozrejme s Yayom z toho dobrá skladba mohla vyjsť len ťažko. Game asi každého núti robiť Dre beaty, keď mu už Doctor žiadne dať nechce. “1-8000-Homicide” je typický west coast, aj s uspievaným refrénom. Ale prečo má track len dve minúty? Na G-Unit dal Game 1500 barov, nemohol nejaké doplniť aj tu? Ale samozrejme ešte aj v tej minúte rapu stihne asi 10 namedropov.
Výlet na West Coast pokračuje aj na nasledujúcom tracku. Kompletný Strong Arm – čiže Xzibit, Krondom , Phil da Agony a Mitchy Slick – sa predstaví na skladbe “Money Don’t Make You Rich”. Absolutne zbytočná mi pripadá “Baby We Can Do It”, za ktorú sú zodpovedný Nok a Haze. Sladučká vec, ktorú zachraňuje len dobrá Tekova produkcia, ktorá nie je taká vtieravá ako u väčšiny R&B trackov. Talib dostal šancu zažiarit aj na “Let It Go”, čo je akýsi counterpoint ku “Can We Go Back”. Keď pri prvom tracku, sa chcel vrátiť k starému vzťahu, teraz to chce ukončiť. Dion sa tu opäť zaskvie vokálom.
Ďalší track “People Going Down” zachádza skoro až do nu-jazzu a potvrdzuje Tekovu všetrannosť. Willie Cottrel Band skladbu oseká vokálom. Dostane sa aj na South Side. Bun B-mu už nestačí, že je na každom dirty south albume ale musí sa votrieť ešte aj do NY. On a Lil Wayne majú tento rok asi najviac featuringov. Každopádne, track sa volá “So Tired” a prispejú tu ešte Devin, Dion a Pretty Ugly, ktorí sú unavený zo spôsobu života aký vedú. Album končí nádhernou ódou na hudbu a jej úlohu v živote Nasa, Hi-Teka, Commona, Bustu a Dillu, ktorému je aj celý track venovaný. Je to akési pokračovanie skladby “Can’t Stop” od The Roots.
Neviem, prečo, ale ja som žil v tom, že Hi-Tek už nerobí dobré beaty. Preto som aj k tomuto albumu pristupoval skepticky a dlho som váhal, či tento album recenzovať. Ale ako je tento album nenápadný, tak nenápadne sa dostal aj medzi moje najobľúbenejšie albumy tohto roku.
Možno ste si všimli, že k produkcii som sa nejak obšírne nevyjadroval, pretože by som sa musel stále opakovať, v tom aká je dobrá. Hi-Tek sa oproti prvému albumu posunul muzikálne ďalej. Dôkazom sú skladby s Willie Cottrel Band a najmä track “Music”, jeden z najsilnejších trackov tohto roku, s beatom postaveným na flaute a zvuku fľaše. R&B refrény tu dokonale zapadajú a nepôsobia tak zúfalo vtieravo ako u iných komerčných albumov(to ho spája s Questlovom). Tekzilla prejavil neskutočnú verzatilnosť, od typického soundu West Coastu pre Gamea až po jazzom nasiaklu “People Going Down”. Niekto to môže vidieť ako negatívum pre nekonzistentnosť. Hi-Tek síce nemá vlastný, ľahko rozpoznateľný štýl, ale to nemal ani Dilla a jeho pozícia ako jedného z najlepších producentov je neotrasiteľná.
Samozrejme ako to u producentských albumov býva, ani “Hi-Teknology 2” sa nevyhne slabším chvíľkam. Nie je to ani tak Tekova chyba, ako skôr to, že rappery neodviedli maximum na beate, ktorý si to zaslúžil. Tu patrí zbytočný track od Noka a Haze, nevýrazná skladba od Strong Arm Steady a niektore dobré tracky ako “The March” a “1-800-Homicide”, aj keď tá mala byť akousi transitnou skladbou, narúšajú koncepciu a kohéznosť albumu. Medyi highlighty naopak patri “Josephine” s Ghostfacom v najlepšej forme, “Keep It Movin” a už spomínaná “Music”.
Album je rozhodne iný ako prvá časť. Samozrejme, to sa dalo čakať. Roster sa skoro úplne obmenil. Ale aj v spoločnosti hviezd ako Busta,Game alebo Jadakiss, ma najviac zaujal Dion, pre mňa doteraz neznáme meno, ktorý dokázal každý track oživiť skvelým vokálom.
Babygrande sa pomaly stáva základňou nezávislého hip-hopu ako bol kedysi Rawkus. Minulý rok ponúkli klasiky “Grandmasters” a “Rip the Jacker” a teraz na to nadviazali ďalším kvalitným počinom. Aj keď tento album ostane neprávom prehliadaný, pozornosť si zaslúži. Nie je to typ hudby, ktorá by oslovovala masy, ale tí, čo maju radi dobrý hip-hop si prídu na svoje.
komentáre:
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
